Turistická informačná kancelária Považská Bystrica

Pamiatky

Na tejto stránke Vám prinášame zoznam a niektoré zaujímavé údaje o najznámejších kultúrnych pamiatkách v meste Považská Bystrica a jeho okolí.


 

Hrady

 

Považský hrad

Na pravom brehu Váhu, asi 3 km severne od Považskej Bystrice, sa v nadmorskej výške 497 m na vápencovom brale týči Považský hrad, nazývaný tiež Bystrický hrad, či hrad Bystrica. Hrad bol postavený v 13. storočí po tatárskom vpáde do Uhorska a zastával funkciu kráľovského hradu. Pre jeho strategickú polohu bol súčasťou pevnostného systému stredného Považia. Začiatkom 14. storočia sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky, za ktorého vlády, bola zaznamenaná aj prvá písomná zmienka o hrade. Spomedzi ďalších majiteľov sa najvýraznejšie zapísali do dejín hradu lúpežný rytieri – bratia Rafael a Ján Podmanickí, ktorí dosiahli vrchol moci v roku 1540, keď sa pod ich vedením stala nezávislá celá severná časť Trenčianskej stolice. Od druhej polovice 16. storočia hrad patril rodine Balašovcov, ktorí vykonali prestavbu a opravy, no nakoniec hrad opustili. Koniec slávy nastal v roku 1698, keď ho cisárske vojsko sčasti zbúralo a zapálilo z obavy pred osídlením povstalcami. Od roku 1714hrad vlastnili Sapáriovci, ktorí ho tiež nevyužívali, preto postupne chátral. Mesto Považská Bystrica, súčasný vlastník hradu, v spolupráci s úradom vlády prostredníctvom grantov EHP a Nórska pustilo do obnovy jeho časti.

 

Hrad Lednica

Kráľovský hrad Lednica bol vybudovaný v druhej polovici 13. storočia na ochranu severozápadnej hranice Uhorska. V rokoch 1259-1269 mal hrad v držbe istý Marek, župan z Lednice a začiatkom 14. storočia sa rovnako ako Považského hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky, no po roku 1321 sa opäť dostal do rúk panovníka. Na konci 14. storočia  hrad vlastnila rodina Pakšiovcov. Na základe listiny z roku 1504 sa po bitke pri Moháči o hrad usilovali aj bratia Podmanickí, no hrad sa im podarilo obsadiť až po vojnovom útoku v roku 1533. V rukách bratov Podmanických zostal hrad až do Rafaelovej smrti. Keď v roku 1633 začali Turci plieniť Púchovskú dolinu, hradu ležiaceho bokom sa ani nedotkli. V 18. storočí začal hrad pomaly chátrať, pretože sa spolu s okolitými hradmi dostal do moci cisárskeho vojska, ktoré hrady veľmi neudržiavalo.

V roku 1962 začali na hrade rekonštrukčné práce. Práce však boli zrealizované nevhodnými materiálmi a postupmi, čím došlo k ďalším poškodeniam, ktoré boli zavŕšené pádom severného múru v roku 1999. Skutočný záujem o jeho záchranu sa prejavil až v roku 2006, bol vypracovaný návrh sanačných prác so zreteľom na odstránenie porúch statiky.

 

Kaštiele

 

Orlovský kaštieľ

Keď konečne utíchli zbrane v Uhorsku, šľachta stratila záujem o Považský hrad a snažila sa v jeho blízkosti budovať nové sídlo, ktoré by vyhovovali jej rastúcim nárokom. Jedným z takýchto sídiel bol aj renesančný kaštieľ, ktorý dal na prelome 16. a 17. storočia postaviť  Žigmund Balaša. Pôvodný kaštieľ mal uzavreté arkádové nádvorie, v ktorom boli postavené drevené hospodárske budovy, nad hlavným vchodom bola vstavaná veža a súčasťou kaštieľa bol i rozľahlí park. Zmeny priniesol až rok 1733, kedy bol kaštieľ prestavaný a rozšírený v barokovom slohu a arkádový dvor bol doplnený ústrednou fontánou. Súčasťou interiéru je i Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorá je dodnes umiestnená v ľavom krídle, v zadnom krídle kaštieľa sa nachádza dnes už prestavaná sala terrena.  Na poschodí boli reprezentačné a obytné miestnosti so supraportovými maľbami, rastlinnou štruktúrou , pôvodnými dverami, ako aj neskorobarokovými krbmi a  pecami. V kaplnke sa zachovali neskorobarokové časti vnútorného zariadenia. Dnes v priestoroch kaštieľa sídli štvorhviezdičkový hotel.

 

Burg

Kaštieľ ľudovo nazývaný Burg dal postaviť podľa mestskej kroniky v roku 1631 syn Žigmunda Balašu Šimon spolu s manželkou Magdalénou Gieczy. Postavený bol uprostred krásnej záhrady v renesančnom slohu ako poschodová štvorcová budova. Na priečelí boli dve kruhové nárožné veže a renesančné pravouhlé okná s kamennými šabránami a rímsami. Pôvod kaštieľa dokazujú presné dáta a staré latinské nápisy dobre viditeľné nad vchodom i vo vnútri kaštieľa. Na prízemí i poschodí prechádza veľká sieň s valenou klenbou. Z nej sú renesančnými portálmi prístupné ďalšie priestory. V sieňach, ktoré slúžili na reprezentáciu, sa kedysi nachádzali maľby. Pred koncom 17. storočia bola na nádvorí kaštieľa postavená fara i škola. Neskôr v priebehu 18. storočia k nemu pristavili terasovité schodište do parku. Druhá svetová vojna zanechala na kaštieli značné škody, ktoré neskôr umocnila najmä adaptácia objektu na účely civilnej obrany. Súčasný súkromný vlastník sa snažil rekonštrukciou prinavrátiť kaštieľu ušľachtilý vzhľad.

 

Kostoly

 

Kostol Návštevy Panny Márie

Pôvodný jednoloďový gotický kostol zo 14. storočia slúžil v minulosti okrem priestoru na bohoslužby aj ako miesto posledného odpočinku niekoľkých majiteľov Považského hradu. Kňažná Karolína Hohenlohe dala ako patrónka kostola v roku 1908 zhotoviť novú vežu vo forme úzkeho ihlana, pokrytú bielym plechom. Takáto úprava sa však nestretla s pochopením veriacich. Preto keď roku 1940 venovala kostolu obecná rada v Považskej Bystrici príspevok na prístavbu, začalo sa s jeho úplnou prestavbou a rozšírením tak, aby kostol pripomínal skôr baziliku. Vedľa starej cibuľovitej veže vyrástla nová – moderná kostolná. Z niekdajšieho gotického kostola sa zachovalo len presbytérium. Pôvodný  gotický kostol tak v súčasnosti tvorí jednu z dvoch  bočných lodí. Najmohutnejšia prostredná loď a druhá bočná loď boli pristavené. Monumentálna freska Edmunda Massányiho znázorňuje symbol zasvätenia chrámu – výjav Navštívenia Panny Márie. Do roku 1988 bola táto stena namaľovaná asi do dvoch tretín výšky kostola, v roku 1988 dokončil maľbu na celú plochu steny považskobystrický rodák Ján Rojko.

 

Kostol sv. Jána Nepomuckého

Klasická stavba z roku 1765 dominuje Hornej Marikovej – nachádza sa priamo uprostred obce, v miestnej časti Modlatín. Kostol prešiel po necelom storočí existencie úpravou a v rokoch 1925-1926 mu pribudla nová časť lode s bočnou prístavbou. Vnútro sakrálnej pamiatky zdobí pôvodní , dnes užv historický orgán z roku 1861 s pôvodnými píšťalami. Vnútorné zariadenie v historizujúcom slohu z prelomu 19. a 20. storočia robí tento hudobný nástroj jedinečným svojho druhu v širokom okolí.

 

Kostol sv. Ondreja

Rímskokatolícky kostol v neskorobarokovom slohu je pýchou obce Papradno. Kostol bol postavený v roku 1792 za feudálneho panstva grófa M. Esterháziho. Kostol má drevený oltár. Súčasné maľby v interiéri kostola sú dielom akademického maliara Jozefa Škorvánka z roku 1928. Kostol sa už vyše pol storočia hrdí nádherným orgánom, jedným z najväčších na Slovensku. Organ je trojmanuálový, s  pneumatickou traktúrou a má 5069 znejúcich píšťal.

 

Kostol Fatimskej Panny Márie

Za pôsobenia Viktora Kallaya na púchovskej fare postavili v Nimnici kaplnku, ktorú od vyhotovenia projektu v roku 1941 vybudovali za pol druha roka. Kapacita kaplnky bola 40 osôb a omše sa v nej slúžili iba raz v roku, na sviatok Zoslania Ducha Svätého. V deväťdesiatych rokoch nahradil kaplnku kňazský dom s kaplnkou Fatimskej Panny Márie, ktorého základný kameň posvätil pápež Ján Pavol 2. v apríli 1990 počas svojej návštevy Slovenska. Symbolom kaplnky je socha Fatimskej Panny Márie, ktorú dopĺňa kríž Krista Kráľa zhotovený rezbárom Jaroslavom Rosinom z Nosíc.

 

Kostol sv. Žofie

Rímskokatolícky Kostol sv. Žofie v Pružine bol postavený pôvodne v gotickom slohu  v roku 1759. Veža bola obnovená v roku 1870 a v rokoch 1860 – 1880 nadstavaná a  upravená v pseudogotickom slohu. Výmaľba pochádza z roku 1922 od M. Veselého. Hlavný oltár kostolu darovala v roku 1986 farnosť v Zálesí z Českej Republiky.  Pôvodne to bol oltár sv. Barbory, avšak patrónkou farnosti Pružina je sv. Žofia. Preto vtedajší duchovný správca farnosti dal zhotoviť a vložiť do oltára obraz sv. Žofie s troma dcérami. Bočný oltár Šaštínskej Panny Márie pochádza z obdobia 1850-1860 a v strede je umiestnená staršia socha Šaštínskej Panny Márie z roku 1742. Baroková kazateľnica pochádza zo začiatku 18. storočia.

 

Kaplnka sv. Heleny

Barokovú kaplnku dal  holom kopci vybudovať v roku 1782 gróf Peter Sapári na počesť sv. Heleny. Za ňou žili v maličkom domčeku pustovníci, ktorí sa živili milodarmi veriacich. Hoci v r. 1728 svojim patentom cisár Jozef 2. ich pustovnícky rád zrušil, veriacich to neodradilo a bohoslužby sa v kaplnke uskutočňovali naďalej. Na pamiatku utíšenia epidémie cholery v roku 1831 v nej každoročne slúžili ďakovnú bohoslužbu. Svätostánok počas svojej existencie prešiel viacerými opravami. Kaplnku však v roku 1994 povýšili na rektorát a o rok nato sa cez mesto smerom k nej konala už tradičná  verejná krížová cesta.

 

Kaplnka Božieho srdca Ježišovho

História jediného dreveného kostolíka v Považskobystrickom okrese sa začala písať v Ráztoke priamo pod bukom, pod ktorého listnatou korunou stál kríž. Ku krížu patril aj zvon. Po 80 rokoch na mieste zvonice postavili kaplnku, do ktorej umiestnili oltár. Autorom jej vnútornej maľby je akademický maliar Otto Dolinger.

 

Kaplnka sedembolestnej Panny Márie

Kaplnku si občania v Záskalí vybudovali za pomoci vtedajšieho vedenia obce počas hlbokej totality, keď bolo zrejmé, že na túto stavbu nie je možné dostať povolenie. Preto bola kaplnka situovaná tak, aby stavbu nebolo vidieť z hlavnej cesty. Kaplnka bola tajne vysvätená 1.12.1987. Od tohto dátumu sa každoročne v septembri koná v kaplnke svätá omša.

 

Kaplnka sv. Štefana, kráľa

Na mieste, kde kedysi stával drevený kostolík, postavili v roku 1831 iba zvoničku a kríž. Až v roku 1855 po mnohých snahách a listoch začali v Plevníku stavať kaplnku a zasvätili ju sv. Štefanovi, kráľovi. Pri stavbe pomáhali obyvatelia obcí Plevníka aj Drienového. O postavenie sa z materiálnej stránky pričinil Štefan Zental, zrejme preto jeho meno dostal aj patrón kaplnky.

 

Kalvárie a zvonice

 

Považskobystrická kalvária

Považskobystrická kalvária je súbor 14 samostatných sakrálnych stavieb, z toho trinástich kaplniek, predstavujúcich výjavy z ukrižovania a súsošia ukrižovania umiestnených nad kopcom zvaným Kamenec v Považskej Bystrici. Komplex bol vybudovaný v rokoch 1805-1807 v klasickom štýle. 07. novembra 1963 bol súbor 14 stavieb zapísaný na ústredný zoznam kultúrnych pamiatok.  Dnes je kalvária národnou kultúrnou pamiatkou.

Za výstup na kalváriu sa ponúka aj nádherný výhľad do doliny Považia, na mesto Považská Bystrica s dominantným diaľničným mostom, je vidieť aj Považský hrad. Je to miesto na pekný malý výlet.

 

Kalvária okolo kostola sv. Žofie

Zachovalejšiu kalváriu nájdeme v okolí Kostola sv. Žofie v Pružine, kde je rozmiestnených niekoľko kaplniek krížovej cesty. Kaplnky sú hranolové stavby so stanovou strieškou, nachádza sa v nich sedem obrazov od J.B.Klemensa z roku 1863 a štyri od K. Švestku z obdobia okolo roku 1880.

 

Stará a nová zvonica na Doline

Dolina sa nachádza v podhorskej časti obce Plevník – Drienové, v malebnom lesnom prostredí. V roku 1868 dal Štefan Zental postaviť drevenú zvonicu , do ktorej nechal odliať zvon s uvedením roku postavenia zvonice a jeho mena. Zvonica sa stala symbolom miestnej časti Dolina a pre jej pôsobivý tvar ju maľovalo niekoľko akademických maliarov.

 

Zrubová zvonica v Briestennom

Zaujímavá zvonica zrubovej konštrukcie sa nachádza v miestnej časti Pružiny Briestenné. Má štvorcový pôdorys a jednopriestorovú dispozíciu. Obnovená zvonica pôvodne z 19. storočia je od roku 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

 

Zvonica v Nimnici

Klasická zvonička z poslednej tretiny 18. storočia bola najstaršou pamiatkou Nimnice. Visel v nej zvon od zvonolejára Hoffbauera, čo dokazoval nápis na zvone.

 

Múzeá a iné pamiatky

 

Múzeum v Hornom Moštenci

Múzeum v Hornom Moštenci vzniklo v roku 2011 potom, ako sa občania mestskej časti v snahe zachovať kúsok histórie rozhodli zachrániť chátrajúcu drevenicu z roku 1932. Do múzea sa postupne podarilo zozbierať množstvo starých fotografií, listín  a vyše 200 exponátov, ktoré návštevníkom približujú históriu, tradície a zvyky predkov tejto mestskej časti. Zúčastniť sa môžete nielen prehliadky múzea s odborným výkladom, ale aj na aktivitách, ktoré sa tu pravidelne konajú, napr. driapačky, fašiangy, starodávna vianočná večera, pletenie korbáčov či maľovanie kraslíc.

 

Súkromné múzeum archeológie, numizmatiky a ľudových remesiel

Súkromné múzeum nadšenca Ladislava Janecha v Považskej Teplej pozostáva z troch miestností zobrazujúcich exponáty, ktoré zbiera od roku 1988. V múzeu sa nám naskytne pohľad na archeologické nálezy, minerály, mince a rôzne platidlá od doby starého Ríma až po súčasnosť, ale aj výrobky starých remesiel, rozličné nástroje , s ktorými sa pracovalo i dorábalo živobytie, časti odevov a podobne. Múzeum do roku 2012 navštívilo viac ako 4000 návštevníkov z pätnástich krajín sveta,  najďalej z Japonska, Kanady, USA, Sýrie, či Namíbie, o čom svedčia i zápisy z knihy návštev.

 

Vila rodiny Milchovcov

Budova v centre mesta Považská Bystrica z roku 1900 bola pôvodne vilou bryndziarskej rodiny Milchovcov, neskôr budovu adaptovali na mestskú knižnicu. Najstarší známy dokument o existencii obecnej verejnej knižnice je Výkaz o založení knižničnej rady národnosti slovenskej  z roku 1925 a Dotazník o zákonitých príspevkoch obcí na verejné knižnice.  V roku 2000 bola budova Považskej knižnice vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

 

Pamätník SNP

Pomník venovaný padlým hrdinom partizánskeho hnutia sa týči na vŕšku Hôrka nad dedinou Vrchteplá ako najvýznamnejšia dominanta obce a jedna z jej kľúčových  historických pamiatok, ktorých význam a posolstvo sa nesú dobou až do súčasnosti. Pri pamätníku sa najmä v dni výročia SNP pravidelne stretávajú bývalí účastníci partizánskych bojov, odborári a mnohí ďalší na znak úcty k pamiatke hrdinov protifašistického odboja.

 

Pamätná izba Štefana Závodníka

Kňaz, podpredseda Matice Slovenskej a spoluzakladateľ prvého slovenského gymnázia Štefan Závodník žil v Pružine niekoľko desaťročí. Okrem busty sa v obci na jeho počesť nachádza Pamätná izba Štefana Závodníka priamo v základnej škole. Múzeum vystavuje kópie jeho rukopisov a fotografie, ktoré poskytla Matica slovenská.

 

Pamätná izba Dominika Tatarku

Pamätná izba Dominika Tatarku v areáli základnej školy v obci Plevník-Drienové dokumentuje život a dielo Dominika Tatarku, spisovateľa a disidenta, ktorý každý spoločenský zlom pocítil na „vlastnej koži“. Expozícia 12 vitrín tvorí prierez spisovateľovho života – prostredníctvom fotografií, novinových článkov, rôznych dokumentov a rukopisov približuje Tatarkov život od jeho detstva, študentských aj prvých učiteľských rokov cez redaktorské a spisovateľské skúsenosti až po postupné vylúčenie zo spoločenskej, z politickej a z umeleckej sféry. Súkromná korešpondencia autora odkrýva tajomstvá jeho literárnych začiatkov i osobného súženia.

 

Socha sv. Jána Nepomuckého

Socha sv.  Jána Nepomuckého stojí v Považskej Teplej , v časti Zálužie, a od roku 1815 patrí k najstarším stavebným pamiatkam v obci.  Púta pozornosť domácich a zahraničných turistov, ktorí navštevujú Manínsku tiesňavu.

 

Dvojkríž na vrchu Malý Manín

Klub slovenských turistov v Plevníku – Drienovom bol iniciátorom postavenia kríža na vrchu Malý Manín. Sedemmetrový kríž je osadený na skale v nadmorskej výške približne 800 metrov, kde ho osadili v auguste 2004 pri príležitosti 650. výročia prvej písomnej zmienky o obci Plevník.

 

 

 

 

 

 

Hrady
Považský hrad   Ruiny Považského hradu vyčnievajú z vysokých brál na strmom kopci s nadmorskou výškou 497 m. Strmá vyvýšenina na pravom brehu Váhu poskytovala vhodný priestor na jeho výstavbu. Hrad bol postavený koncom 13. storočia ako odpoveď na vpád Tatárov v ...

Kaštiele
Kaštieľ JasenicaObec Jasenica je vzdialená asi 12 km od mesta Považská Bystrica. Kaštieľ je najstaršou budovou v obci a zásluhu na jeho postavení má rod Suňogovcov (Szunyghovcov).Kaštieľ bol dokončený v roku 1618 ako renesančná stavba. V 18. storočí bol zbarokizovaný ...

Kostoly
Kostol Navštívenia Panny Márie v Považskej BystriciHistória kostola siaha do 14. storočia, kedy ho dal postaviť pán Považskobystrického hradu a panstva Ján Podmanický. Bol postavený v gotickom slohu ako jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. V roku 1913 – 1914 bola ...


Za nami

2071.JPGĽudmila Grancová: Enkaustika
15.01.2018 - 18.02.2018
Výstavy
Od 15. januára do 18. februára 2018 bola vo výstavnej miestnosti kina Mier inštalovaná výstava obrazov Považskobystričanky Mgr. ...

Diskusné fórum

kino

24.10.2012 11:39:26 :: Lubko
kultura v PB sa mi paci!...

02.10.2012 23:22:51 :: Ondrej
LA GIOA je ukážkou toho, že aj na Slovensku sú kvalitní...

15.12.2011 17:44:05 :: liza
Bez predsudku number one......

05.12.2011 11:17:38 :: divadelník
Už som sa tak dlho nenasmial, ako na tomto divadle. Proste ...

28.11.2011 21:57:25 :: Valdis
Divadlo v pondelok 28.11.2010 - Bez předsudku - BOMBA!! V...

zapoj sa do diskusie

 

Mailinglist

Ak chcete, aby sme Vás informovali o novinkách na našom portáli napíšte sem Váš e-mail.